reklama

Mnohým sa otvoria oči, len keď sa dostanú do slepej uličky

Pracujem ako psychologička v najpredávanejšom kresťanskom týždenníku Skúsenosť. Svoju prácu som si vybrala preto, lebo pri rozhovoroch s neznámymi ľuďmi sa dokážem vžiť do ich úlohy a poradiť im, ako sa vysporiadať s problémami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (35)
Obrázok blogu

Bol pondelok pol siedmej ráno, keď môj šéf vstúpil do kancelárie a bez slova mi podal vizitku pre mňa neznámeho muža. „Martin Púštny, 0928 475 183,“ prečítala som nahlas. „Čo mám s tým robiť?“ spýtala som sa nedôverčivo. „Stretneš sa s ním poobede. Ešte mu zavolaj a dohodni sa s ním na presnom čase. Ten rozhovor chcem mať zdokumentovaný zajtra ráno na stole.“ Môj šéf s prísnym výrazom na tvári ešte dodal: „Je to môj kamarát zo základnej školy. Myslím si, že by jeho životné skúsenosti mohli zaujať našich čitateľov.“ Zabuchol dvere na mojej kancelárii a mne nezostalo nič iné ako vytočiť jeho telefónne číslo a skontaktovať sa s ním. „Haló, tu je Eva z redakcie Skúsenosť, chcela som sa...“ „Áno, ja viem, mohli by sme sa stretnúť o tretej v Zelenej kaviarni. Budem mať dlhý kožený kabát a čierny klobúk. Vyhovuje Vám to?“ skočil mi do reči. Ja som už len dodala: „Áno, to bude výborné. Dopočutia.“ Zapísala som si informácie do svojho diára a ešte chvíľku som bola zarazená krátkosťou nášho rozhovoru. V Zelenej kaviarni som bola posledný raz pred piatimi rokmi a tak som si dala 15 minútový predstih, aby som ju našla a mala istotu, že budeme mať voľný stôl. Ako som si sadla a pripravila diktafón, postava v dlhom koženom kabáte stála vo dverách. Podišla som k nemu: „Dobrý deň, ja som Eva z týždenníka Skúsenosť...“ „Ja som Martin. Čo si dáte?“ „Vineu, ďakujem.“ Nestihla som ani vydýchnuť a on sa už obrátil k čašníčke a so šarmantným úsmevom na perách povedal: „Jednu Vineu pre dámu a ja si dám tiramisu a jedno presso.“ Na tvári mal veľké čierne okuliare, na krátko ostrihané vlasy, jazvu nad šedivou bradou, zelené tričko zapravené do menčestrových nohavíc s čiernym koženým opaskom. Pôsobil veľmi vyrovnane. Začala som rozhovor, až pokým ma neprerušil. Začal rozprávať sám. Martin rozprával podrobne, takže som nemala problém vžiť sa do udalostí, ktoré prežíval. Moje ťažkosti začali pred niekoľkými rokmi, keď mojej manželke objavili metastázu na pľúcach. „Musím Ti niečo oznámiť,“ povedala mi žena po návšteve z nemocnice. „Mám rakovinu.“ Nevedel som sa v tej chvíli spamätať. Ešte v ten deň ju odviezli do nemocnice a ja som ju naštevoval deň čo deň a prevzal som celkovú starostlivosť o domácnosť a našu dcéru Janku. Nevedel som sa zmieriť s myšlienkou, že moja manželka zápasí s nevyliečiteľnou chorobou a pritom je oslabená v dôsledku chemoterapie. Boli dni, keď v sebe neudržala žiadnu potravu. Po čase stratila vlasy a cítila sa unavene, mala depresie a pocity strachu.„Prečo práve ja?“ Nikdy som nebol veľmi veriaci, ale od tej chvíle som začal chodiť do rôznych organizácii a prosiť rôznych ľudí o ich modlitby. Jeden piatok po práci som dorazil do nemocnice. Zaklopal som na dvere a vstúpil som s kyticou ružových karafiátov. „To je pre Teba, drahá. Ako sa máš?“ Spýtal som sa s nádeju, že ju poteším. „Prečo mi kupuješ kvety?! Nechaj ma na pokoji, radšej sa staraj o Janku! Nemáme osemnásť rokov, aby si mi nosil kvety!“ Začala na mňa kričať, ale ja som jej len o to nežnejšie zvieral ruku. „Bolí ma, keď sa trápiš. Poď, pôjdeme tento večer domov. Doktor povedal, že Ťa niekedy môžem vziať von a Janka už poupratovala celý byt, o chvíľu tu bude.“ Konečne som uzrel na jej tvári úsmev a pocit šťastia. Oznámil som to sestričke a ona nám odkázala, aby sme ráno boli naspäť. „Toto je únos, všakže drahý?“ smiala sa a zovrela mi ruku. Janka, naša dvanásťročná dcéra, dorazila o chvíľu a nastúpili sme do auta. Po chvíli šoférovania mi zazvonil telefón. Skôr ako som ho stihol zodvihnúť, uzrel som vo svojom jazdnom prúde auto, ktoré sa čelne rútilo na nás. Nedalo sa nič robiť. Viac si nepamätám.Zobudil som sa a prvá myšlienka smerovala k mojej manželke a dcére. „Kde sú? Pán doktor, kde je moja manželka a Janka?“ doktor len prívetivo odvetil: „Sú v poriadku. Vaša manželka je len otrasená a vaša dcéra má zlomenú ruku a nepekné rezné rany od predného skla. Vy ste utrpeli najhoršie zranenie: masívny úder do hlavy. Ako sa cítite?“ spýtal sa doktor. „Necítim sa dobre, ale určite sa onedlho uzdravím a budem v poriadku. Všakže?!“ „Nebudem Vás klamať, predné sklo Vás zasiahlo na rôznych častiach hlavy. Váš zrak bude navždy poznačený, a taktiež vaša pamäť.“ „Kecy,“ pomyslel som si, ale neskôr po odchode z nemocnice sa začali prejavovať ďaľšie príznaky. Odvtedy som nikdy nevedel, kedy ma postihne migréna, nemohol som pracovať na plný úväzok, niekedy som sa cítil dezorientovaný a zabúdal som. Úraz mi natrvalo poznačil zrak. Mám dvojité videnie a nedokážem zísť po schodoch bez pomoci. Nedokážem prečítať jednu stranu, hoc po celý svoj život som miloval knihy.Vtom Martinovi zazvonil telefón. „Prepáčte, je to...“ „Kľudne to zdvihnite,“ povedala som s úsmevom. „Prosím, čo si chcela?..“ Martin odišiel o kúsok ďalej, aby som nepočula jeho rozhovor. Začala som premýšľať o Martinovom živote, o tom, ako ho utešiť a čo mu poradiť. Dovtedy som robila rôzne rozhovory s ľuďmi a vypočula som si celé spektrum problémov: neopätované lásky, nezhody s kolegami, smrť domáceho maznáčika. No tento rozhovor ma naozaj zarazil. „Prečo práve on? Ak má niekto právo byť nahnevaný na Boha, tak Martin,“ povedala som si v duchu, keď sa približoval k stolu. Sadol si, bez slova si pritiahol k sebe tiramisu a jedol sústredene a opatrne. Okuliare čiastočne korigovali jeho problémy s videním, ale mal problémy trafiť si vidličkou do úst. „Manželke našli na pľúchach ďaľšie metastázy,“ povedal s trasúcimi sa rukami. Chcela som ho prerušiť, ale on pokračoval. „Nemusíte mi dávať rady, či povzbudenia do života z vášho psychologického hľadiska. Ja som sa s tým už vyrovnal.“ Nechcela som ho teda poúčať, čakala som od neho radu pre našich čitateľov. Nedalo mi to a skočila som mu do reči: „Čo ste sa naučili, čo by mohlo pomôcť niekomu, kto sa nachádza v ťažkom období? Myslíte si, že Boh je nespravodlivý?“ Martin bol ticho dosť dlhú chvíľu. Hľadil si prešedivelú bradu a pozeral sa niekde za moje pravé plece. Nebola som si istá, či náhodou nemá „okno.“ Nakoniec povedal: „Naučil som sa, najprv cez chorobu mojej ženy a potom cez tú nehodu, nemýliť si Boha so životom. Nie som stoik. Som taký naštvaný na to, čo sa stalo ako ktokoľvek iný. Myslím si však, že Boh cíti tú nehodu rovnako, je zarmútený a nahnevaný. Nekladiem mu vinu za to, čo sa stalo.“ Jeho slová vo mne vzbudzovali pozornosť, naďalej som počúvala. „Naučil som sa vidieť duchovnú realitu, ktorá je za fyzickou realitou tohto sveta. Božia existencia, aj Jeho láska voči mne, nezávisí od môjho dobrého zdravia. Úprimne povedané, mal som viac času a možností pracovať na mojom vzťahu s Bohom počas môjho trápenia než predtým.“ Martin sa pozrel na hodinky a povedal: „Čaká ma ešte jedna schôdzka, musím ísť.“ V rýchlosti si obliekol kabát, postavil sa a nahol sa ku mne s poslednou myšlienkou. „Radím Vám, aby ste si ešte raz prečítali príbeh o Ježišovi. Bol snáď pre neho život spravodlivý?“Zostala som v nemom úžase. Ja, ktorá som mala vyštudovanú psychológiu a žurnalistiku som dostala radu od jednoduchého človeka, ktorý mal právo byť najviac znechutený zo života. Po príchode domov som si zhrnula náš rozhovor a v utorok ráno si môj šéf našiel na stole článok s nadpisom: Mnohým sa otvoria oči, až keď sa dostanú do slepej uličky.-----------*{chcem podotknut, ze uvadzane mena osob, miest a nazov casu boli pozmenene a prepracovane mnou :] V skutocnosti nie som zurnalista, ani psycholog. Som studentka gymnazia a prave preto som sa chcela podelit s vami s touto slohovou pracou. Podobna prihoda sa vsak pred par rokmi naozaj stala.}

Maria Kohutiarova

Maria Kohutiarova

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

I am a rare, exclusive, different and unique being on the face of this Earth :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu