Jeden rodičovský argument môžeme odpísať hneď na začiatku. Nie je pravda, že vysokoškolské štúdium je nevyhnutné pre úspech v živote! Tvrdiť opak by bolo to isté, ako tvrdiť, že krídla sú nevyhnutné na lietanie alebo plutvy na plávanie. Ak by meradlom úspechu boli peniaze, Bill Gates by bol najúspešnejší človek na svete. Lenže Bill Gates nemá ukončenú vysokú školu. Jedného dňa dospel k presvedčeniu, že štúdium na vysokej škole je stratou času, ktorý môže využiť užitočnejšie na prácu nad svojimi nápadmi v malej prenajatej garáži. Medzi boháčmi 20. storočia, ktorí si svoje miliardy zarobili vlastnou prácou je viacero takých, ktorí nevychodili vysokú školu. Niektorí neskončili ani strednú školu a najbohatší muž začiatku 20. storočia, Andrew Carnegie, mal len pár tried základnej školy. Až sa mi tlačí na myseľ zlomyselná otázka: „Dosiahli by ľudia ako Andrew Carnegie úspech, keby sa im dostalo plného vzdelania?“ Skutočnosť, že uspieť sa dá aj bez štúdia však nerieši moju dilemu. Nie som si istá, či som taký vynikajúci jednotlivec, ktorý sa výrazne presadí aj napriek každej nepriazni osudu. Zdá sa mi nevyvrátiteľným faktom, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia sú úspešnejší ako tí, ktorí takéto vzdelanie nemajú. Neplatí to vždy a na každého, ale štatisticky určite. Navyše, Carnegie a Bill Gates venovali obrovsé peniaze na vzdelávanie iných. Akoby chceli zvýrazniť, že vzdelanie je dôležité. Akoby im rezonoval v hlavách onen refrén väčšiny rodičov: „Umožnenie štúdia je to najlepšie, čo môžeme dať svojim deťom.“Ako si mám vysvetliť jav, že mnoho úspešných ľudí - moji rodičia medzi nimi - vyštudovali niečo úplne iné, ako to, čo robia dnes? Má ich štúdium nejaký podiel na dnešnom úspechu? Vedomosti, ktoré sa na vysokej škole naučili, im v kariére pomohli asi tak, ako mŕtvemu kabát. Bez skutočnosti, že ukončili požadovaný stupeň štúdia by ich však pravdopodobne nezamestnali v tých zamestnaniach, cez ktoré dospeli do dnešného stavu. Každý zamestnávateľ sa pýta na vzdelanie. Je jasné, že vedomosti sú dôležitejše ako diplom, avšak nikto nikomu nevidí do hlavy, či tam niečo má. Konvencie ohľadom vzdelania sú príliž silné. Nielen pri hľadaní zamestnania, ale aj v spoločenskom živote.Bez ohľadu na to, čo som napísala, som ochotná pripustiť, že vysoká škola môže niečo dať, aj keď človek nerobí to, čo vyštudoval. Študent, ktorý je nútený naučiť sa veľké množstvo poznatkov, cvičí svoj mozog. Je nútený systematicky pracovať, organizovať si čas, určovať si priority, naučí sa využívať počítač, pracovať s referenciami na odbornú literatúru... To sa všetko hodí pre život. Je to síce neefektívne - ako keby sme vyrábali teplo spaľovaním pšenice - ale funguje to. Bolo by oveľa efektívnejšie venovať čas samostatnému štúdiu vecí, ktoré človek skutočne potrebuje pre svoju prácu. Toto riešenie má dva háčiky. Jeden je v tom, že často bez cudzej pomoci nevieme, čo by sme mali študovať. Nevieme, čo vôbec existuje a nevieme posúdiť, ktorý študijný materiál je kvalitný a ktorý je „brak.“ Druhý háčik je v tom, že ak niekto začne pracovať, na systematické vzdelávanie popri zamestnaní mu napriek dobrým predsavzatiam sotva vystačia sily. Silný argument v prospech vysokoškolského štúdia je „predĺženie mladosti“. Na vysokých školách sa stretáva partia mladých ľudí približne toho istého veku a zamerania. To vytvára priaznivé podmienky na spoločnú prácu, zábavu, oslavy. Mnohí si v čase spoločného štúdia nájdu životných partnerov, ako to bolo v prípade mojich rodičov. V práci je to zvyčajne inak. Ani kolektív nebýva rovnaký, ani záujmy podobné, ani zábavy veľa. Vidina nájdenia životného partnera v zamestnaní je skôr vecou náhody, ak sa, pravda, dievča nezamestná v armáde alebo polícii.Ak by som mala zhrnúť svoje úvahy, viac faktov svedčí v prospech vysokoškolsého štúdia. Nie je síce nevyhnutné pre úspech v živote, ale pre obyčajného človeka, ako som ja, rozširuje možnosti. V priaznivom prípade mi štúdium môže poskytnúť vedomosti, ktoré využijem v práci, alebo ma aspoň naučí systematicky pracovať. Najdôležitejší argument v prospech štúdia je však ten, že rodičia ma nebudú živiť, ak nebudem študovať. Nutnosť voľby medzi školou a zamestnaním, to jest medzi pár rokmi vzrušenia navyše a každodennou ubíjajúcou nudou v zamestnaní, bude pravdepodobne dôležitejšia ako iné predchádzajúce úvahy. Je to ako voľba medzi prázdninami strávenými v skautskom tábore a prázdninami strávenými na brigáde vo výrobnom podniku. Väčšina ľudí, ak by si mohla voliť, zvolila by si pravdepodobne prvú možnosť.
